Kde končia hranice?

Stalo sa to už dávno, keď moja profesionálna kariéra spisovateľky bola ešte v plienkach. V tom čase som netušila, aká budem populárna. Našla som si prácu asistentky ( pre menej chápavých robila som sekretárku ) v jednej nóbl spoločnosti. ( Nebola nóbl, ale dobre sa to číta ) So šéfom sme sa poznali už dlhšie a trvalo mi skoro dva mesiace, kým som ho uhovorila, aby mi dal šancu. Jeho doterajšia asistentka našla lepšie miesto a tak nemohol povedať nie, lebo ho zavalili aj veci, ktoré za neho zariaďovala ona. Dni striedali týždne a ja som sa na svojom mieste postupne zapracovala do tých vybavovačiek tak perfektne, až som mu nakoniec plánovala stretnutia a rokovania. Dokonalá pravá ruka ( nie diabla ). Táto udalosť o ktorú sa chcem s vami podeliť, sa stala asi týždeň pred Vianocami a zhruba po siedmich mesiacoch môjho pôsobenia v spoločnosti. Posedávala som za svojim stolom ( tak ako vždy ), dvíhala vyzváňajúce telefóny, keď prišiel k stolu šéf zo svojej pracovne. Hrdo sa postavil, pred ten môj a chmúravo na mňa mlčky zazeral. Keď som zložila slúchadlo, začudovane som sa naň pozrela. „Poď ku mne do kancelárie.“ Prehovoril prísnym hlasom a dal sa na odchod. „Spravila som niečo zlé?“ Pýtam sa ho, kým som cupitala klopkajúc lodičkami za ním. „Zatvor dvere!“ Ďalší príkaz. „Čo sa deje?“ Toto sa za tých pár mesiacov nikdy nestalo. „Nič, len mi vadí, ako posedávaš za stolom?“ „Ako posedávam za stolom?“ „Áno a ešte mi vadí, ako sa bavíš s chlapcami z oddelenia.“ „Ako sa s nimi bavím?“ „Flirtuješ s nimi, vždy keď sem niektorý z nich príde, usmievaš sa na nich.“ „A tebe to vadí?“ „Áno a veľmi.“ „Prečo?“ „To ťa nemusí zaujímať.“ „Aha, takže, ak tomu správne rozumiem, máš s mojím správaním problém, ale jeho dôvod mi nepovieš?“ „Presne.“ „A ako ho mam napraviť, ak nepoznám dôvod?“ „Prestaň s nimi flirtovať a mala by si zmeniť šatník.“ „Čo je zlé na mojom oblečení?“ „Si v ňom, až príliš... .“
„Čo príliš?“ „Sexi.“ Súčasne na prázdno prehltol, aby to slovo zaniklo vyslovením. „Toto ti vadí?“ „Nevadí, ale vyvádza ma to z miery a neviem sa sústrediť, keď tam tak posedávaš v tej svojej krátkej sukni.“ „Ako teda mam sedieť?“ „Normálne.“ „Fajn budem teda sedieť normálne. To je všetko, čo si mi chcel?“ „Áno.“ „Môžem teda ísť?“ „Áno.“ Dala som sa na odchod, dvere na jeho kancelárii som nechala otvorené tak, ako vždy, ak by niečo potreboval len by na mňa zavolal a kým som došla späť k svojmu stolu. Vošiel do mojej miestnosti chalanisko z učtárne, ktorého mal prideleného na tento čas. Pekne sa mi pozdravil, tak sme si s úsmevom vymenili pár otrepaných fráz, stočila som sa na opätku, aby som ho doprovodila k šéfovi do kancelárie, ktorý nás celý ten čas potajme pozoroval. Určite nás sledoval, lebo jeho ešte zachmúrenejší pohľad na mňa ho ihneď prezradil. Určite postrehol, ako sa chalanisko slastne díva na môj zadok pri chôdzi pred ním. Kým si usadol, ešte som vyzistila či si dajú niečo na pitie a znova som sa stratila do svojej miestnosti. Pripravila som im obom kávu a kým som ju šéfovi ukladala na stôl naschvál som sa naklonila tak, aby môj zadoček lámal pohľad chalaniskovi priamo do očí. ( Nedalo sa nepozrieť.) „Ak budete, ešte niečo potrebovať stačí zakričať a ja prídem.“ Odišla som a jedným uchom načúvala nezaujímavému rozhovoru o štvrť ročných štatistikách. Znova zazvonil telefón, tak som ho automaticky dvihla a chvíľu počúvala. „Áno, mám to tu. Ak chvíľu vydržíš tak ti to prinesiem.“ Odpovedala som dosť nahlas, aby to zaregistroval aj šéf. „Ja ti dám bezdôvodné zlé správanie. Kým dnes začne vianočný večierok mi ten dôvod prezradíš.“ Klopkajúc opätkami som z police za sebou vybrala zakladač a pustila sa s nim preč na druhú stranu chodby. Výhodou šéfa bolo, že sedel oproti a všetky kancelárie boli presklenné, takže ani na minútu ma nestratil zo zorného poľa. Keď som vošla do kancelárie jeho zástupcu kútikom oka som zazrela, ako sa posunul na stoličke viac do strany, len aby mal dokonalejší výhľad. Zložila som zakladač na stôl, naklonila sa naň a pred zástupcom začala v ňom listovať. Nedalo sa nevidieť, ako zástupcovi ubiehajú oči z mojej tváre na dekolt a späť. Ukázala som mu čo potreboval odkontrolovať a chcela sa vrátiť späť k sebe. „Laura, dala by si si som nov kávu v kuchynke?“ „Prečo nie, veľmi rada.“ Vrátila som sa od dverí, zložila zakladač na stôl a spolu sme kráčali do kuchynky. Samozrejme gentleman ma nechal vojsť prvú a pri tom mi jemne prešiel rukou po páse. Pri káve som sa zdržala dobrých dvadsať minút a následne hlasným smiechom v doprovode zástupcu a ďalších dvoch kolegov, ktorých sme stretli v kuchynke vrátila pre zakladač. Vyzdvihla ho z jeho kancelárie a vrátila sa späť k sebe. Medzičasom rozpravu ukončil a teraz len sedel za stolom a tváril sa že pracuje. Určite si myslel, že to nevidím, ale za ten čas čo som tu ho už mám prečítaného. Všimla som si, ako si ma obzeral a tak som každú chvíľu prekladala nohu cez nohu, alebo sa len vytočila, aby sukňa putovala po stehnách vyššie. Makali sme, ( tvárili sa, že pracujeme ), ešte asi dve hodiny. „Hotovo.“ Zaševelila som si popod nos. „Môžem ísť skôr, aby som sa vychystala na večer?“
„Prídem pre teba o šiestej.“ Zaznela odpoveď z jeho kancelárie. „Netreba, už som sa dohodla s Petrom.“ „Ty sem prídeš s ním?“ Opýtal sa stojac vo dverách a vyvaleným pohľadom na mňa zazeral. „Nie, len ma sem privezie. Je na tom niečo zlé?“ „Nepáči sa mi to.“ „Prečo?“ „Zavolaj mu a povedz, aby po teba nechodil.“ „Sa ťa pýtam prečo?“ „Chcem, aby sme na večierok prišli spolu.“ „Dôvod?“ „Nepotrebujem dôvod, si moja asistentka a ja som tvoj šéf.“ Vyslovil trochu povýšenecky a pri tom mu pohľad skĺzol na štrbinku medzi mojimi stehnami, ako som sa vedľa stola prezúvala z lodičiek do čižiem. „Aha. Zavolám mu z auta, cestou domov, nechcem sa zdržiavať, aby som mala viac času na prípravu.“ „Zavolaj mu hneď! Klapka šestnásť z tvojej linky a prestaň ma dráždiť.“ Na truc a pre jeho správanie ku mne, vyťukala som Petrovú klapku a hlasným odposluchom som jeho odvoz na večierok zrušila, aby to počul a pri tom som sa ďalej obliekala do tej zimy, čo posledné dva dni vonku úradovala. „Spokojný?“ Opýtala som sa ho s napol rozopnutým kabátikom a kozáčkach končiacich desať centy od sukne. „Odchádzam. Vidíme sa na večierku.“ „Prídem pre teba o šiestej.“ Neodpovedala som a dala sa na odchod. Splnil čo sľúbil, presne o šiestej zazvonil na môj zvonček. Otvorila som mu dvere a vpustila ho dnu, ešte v župane. „Ty ešte nie si hotová?“ „Som dám si šaty a môžeme ísť, len som čakala na teba, lebo majú zapínanie na chrbte a nechcela som tu pobehovať nezapnutá.“ „OK. Ta sa obleč a ja ti ich zapnem.“ Vkĺzla som do spálne, tak aby na mňa krásne videl v zrkadle na chodbe. Tvárila som sa že som si to nevšimla, ale toto bol môj prefíkaný plán, ako ho donútiť prezradiť dôvod. ( Zabudla som sa zmieniť, že som postrehla, zhruba dva týždne nie stále, ale veľa krát vždy keď sa som nov rozpráva si dá buď jednu alebo druhú ruku do vrecka. Prišlo mi to milé, lebo som tušila, že ho vzrušujem, len netuším kedy to začalo a čo bolo príčinou. ) Zhodila som zo seba župan a len tam tak stála v spodnom prádle. Zvesila z vešiaka čierne lesklé kokteilové šaty a vhupla do nich pridŕžajúc si ich cez prsia dokráčala späť k nemu a natočila sa mu chrbtom. „Toto sa nedá, ja už to nevydržím.“ Vyletelo z neho. Prudko ma otočil, nadvihol a niesol späť do spálne. Pri posteli ma zložil, chytil mi obe ruky čím docielil, že sa nezapnuté šaty po mne skĺzli dole k členkom. Verím tomu, že kým dopadli na zem, už jeho prsty držali okraj mojich nohavičiek a ťahali rovnakým smerom. Kým som sa spamätala, už jazykom dráždil môj rozkrok a ja strácala vzrušením rovnováhu v kolenách. Zvalila som sa do postele nohy vyložila na jeho ramená a nechala ho ďalej sa som nov Jazykom hrať. Pomyslenie na to, že budeme meškať na večierok nás očividne vôbec netrápil. Po prvom nevynútenom orgazme som len postrehla, ako zo seba vyzlieka košeľu a nohavice. Posunul si ma viac do stred postele, obrátil na brucho a jemne masíroval polky, po chvíli som ucítila jeho tvrdý vzrušený kolík, ako s ním po nich jazdí a poklepáva nim. Trochu som sa našpúlila zadočkom, aby mi ho tam už konečne vrazil a obaja si to poriadne užili. Kľačal na kolenách s mojimi stehnami medzi nimi, pritiahol si ma, ešte viac v panve na seba a pekne pomaličky ho do mňa až po koreň zasunul. Obaja sme slasťou zastonali. Pár krát prirazil a potom nechal mňa nech sa naň napichujem a pekne jazdím. Pri tom ma plieskal cez polky raz po jednej potom po druhej a pomedzi vzdychy a dýchanie hovoril. „Presne takto som o tebe sníval. Užívaj si to na ňom.“ Moje prírazy sa začali stupňovať a zrýchľovať, skučala som slasťou a vzrušením. Moje stehna plieskali o tie jeho. Keď do mňa napustil svoju dávku, pritiahol si ma na koreň k sebe a rukami mi žmolil prsia cez podprsenku. Zadychčaný sme sa zvalili vedľa seba na posteli. Len čo sa vydýchal, vstal a začal sa obliekať. „Obliekaj sa lebo budeme meškať.“ No povedzte koho by to nenaštvalo. Vypustil paru a zas je z neho ududraný šéf. Milenec či šéf, veď počkaj. Bez slova som vstala a začala sa obliekať aj ja. O desať minút sme obaja stáli prichystaný na odchod pri dverách. „Ešte minútku vydrž, zabudla som si lesk na pery.“ Ach muži len žena dokáže vysloviť blbosť a vy jej na to skočíte. To že sa mi sex s ním páčil bolo isté a tento večer, ešte neskončil no doteraz z neho nevypadlo, odkedy ma na mňa chuť. Odbehla som do kúpeľne. Jednou rukou šmátrala po poličke a druhou vyzliekla nohavičky s pod šiat. „Veď ja ti ukážem. Na nič okrem mňa sa na tom večierku nebudeš môcť sústrediť.“ ( Aby som ťa milý čitateľ uviedla do obrazu, moje šaty končili v strede stehien a len na pár centimetrov zakrývali čipku z mojich samo držiek. Pokiaľ by som sa musela pre niečo prehnúť, alebo zohnúť, všetko čo by mali zakrývať by bolo odhalené ) Večierok sa konal u nás v spoločnosti o poschodie nižšie vo veľkej zasadačke. Keď sme dorazili s drobným meškaním samozrejme to šéf zvalil na mňa, že som nebola pripravená. Po úvodnom príhovore a zhodnotení celého roka, prišla na rad ta krajšia časť programu. Jedlo a pitie, aj keď poniektorý to vzali hneď od príchodu z tohto konca. Niečo som zajedla a potom som bola na roztrhanie do tanca. Veľa z kolegov si priviedli partnerky, manželky no našli sa aj starý mládenci a šéfovi tancom som nov dvíhali tlak. Keď DJ trochu zmiernil tempo a pustil plazivú hudbu bol medzi prvými pri mne, aby to nikto iný ani neskúsil. „Páči sa ti večierok?“ „Zrazu si nejaký milí, ale všetkým rozprávaš, že sme meškali kvôli mne.“ „A nemeškali? Ty si išla hľadať lesk na pery.“ „Tak, aby si vedel, žiaden lesk som nehľadala, odišla som od teba, aby si nevidel, že som si dala dole nohavičky a teraz tu s tebou tancujem a pod šatami nemám nič.“ Aby mi uveril vzala som jeho ruku a dovolila mu siahnuť pod okraj šiat. Informácia ktorú práve dostal ho tak vyviedla z rovnováhy, že v tú chvíľu prestal tancovať, vložil ruky do vreciek a dal sa na odchod. Počkala som chvíľu či sa nevráti a keď nechodil poslala som mu správu na mobil, že ho počkám v kancelárii. No keď som tam prišla už sedel za svojim stolom. „Prečo mi to robíš?“ Ozval sa. „Chcem vedieť, dôvod prečo? Ten čo si mi dopoludnia nepovedal“ „Lebo sa mi veľmi páčiš.“ „Ty žiarliš na kolegov?“ Zasmiala som sa. „Šaliem z teba a teraz čo si mi dole povedala, zas som stvrdol a potrvá aspoň hodinu, kým bude zas v kľude.“ „Hodinu?“ „Áno hodinu bude stáť jak stožiar.“ Posunula som ho zo stoličkou trochu dozadu, aby som sa pozrela, či naozaj je tvrdý a aj cez nohavice bolo zreteľné, že tam má málo miesta. Rozopla som mu opasok a spustila zips, aby som ho oslobodila. Tak ako on mňa doma teraz ja jeho začala najprv uspokojovať jazykom, najprv len konček žaluďa, ale po chvíli už vkĺzal celý hlboko do mojich úst. Tvrdol ešte viac a aby som ho dostala do úplného a dokonalého pozoru vysadla som si na stôl pred ním a nohy položila na opierky stoličky. Môj rozkrok vo výške jeho očí splnil účel. Zaboril sa doň jazykom. Po chvíli som sa už neovládla uložila som sa na stred stôl a nechala ho aby sa som nov znova pohral, ako sa na šéfa a asistentku patrí. Najprv si pridvihol moje nohy v kolenách a pomaly začal prirážať. Po prvom orgazme na stole si ma zložil dole, oprel oň bruchom a pekne odzadu mi ho vrážal až niekde k mojím vnútornostiam. Za tu hodinu sme stihli niekoľko ďalších kancelárskych polôh, užila si niekoľko orgazmov. Jeho erekcii a v neposlednom rade moje ďalšie naplnenie útrob dávkou, akoby nikdy pred tým nestriekal. Späť do zasadačky k tancu a ostatným sme sa vrátili po dvoch hodinách. Keď mu to jeho tvrdé potešenie konečne umožnilo. Nikto s prítomných sa po nás nezháňal veď aj prečo? Všetko čo potrebovali bolo tu, jedlo a pitie. Po večierku ma šéf zaviezol ráno domov a zdržal sa celý víkend, ale to je úž iný príbeh tak nebudem predbiehať. Celý príbeh je len čistá fikcia a akákoľvek zhoda miesta a mena je len čisto náhodná ( náhody neexistujú)