Ten hlas

Deň sa vliekol, tie výberká nemali konca kraja. No na tlak rodiny, som sa podvolil a dnes som si musel vybrať asistentku, ktorá mi pomôže v organizácii môjho pracovného dňa, aby som všetko stíhal. Ešte, že tam bol aj môj kolega – kamarát. Miestami som ulietaval, do predchádzajúceho dňa a predstavoval som si ju, tú ktorú som prednedávnom našiel na AM. Šedú myšku, ako s obľubou o sebe hovorila. Predstavoval som si, ako si dokázala užívať, plnila želania mnohých z nás, ale zároveň napĺňala svoje vzrušenie. Jej dotyky na jej kozičkách, ktoré až tak moc rada neukazovala, lebo sa jej zdali malé, jej postavené bradavky a chvejúci sa hlas od vzrušenia, keď dosahovala jeden vrchol za druhým. Dotyky jej prstov na stvrdnutých bradavkách, ktoré si rada žmolkala medzi prstami ma dokázali vzrušiť, tak ako aj jej dotyky na kundičke, ktorú si dráždila na webke. To ako sme si písali a občas kecali na webke o tom, aké by to bolo, keby sme sa stretli. Ako by sa jej páčilo, len tak vykasať si sukňu, predkloniť sa a nechať si pretiahnuť kundičku odzadu. S obľubou hovorila, že má rada rýchlovky. Že zbožňuje predohru spojenú s dráždením kudničky prstami. To ako prst jemne krúži v okolí citlivého klitorisu až kým nedosiahne vrchol, a po ňom ďalší a ďalší. A potom už len nechať si ho vraziť dnu do kundičky, najprv len tak na krajíček s pomalým zásunom. A potom si ju nechať rýchlo pretiahnuť. No a ten jej hlas, to nádherné vzdychanie, keď jazdila na umeláku zasunutom vo svojej kundičke a kozičky jej pri tom jazdení hopsali. Hlas, ktorý mi mnohokrát rezonoval v ušiach. Zo snívania ma vytrhol vibrujúci mobil v saku. Postavil som sa a ospravedlnil sa s tým, že musím vybaviť hovor. Konečne som bol mimo. Vybavil som hovor a všimol som si, že na chodbe už čaká len jedna uchádzačka. Potreboval som si prevetrať hlavu a prísť na iné myšlienky. Nechtiac som na chodbe vrazil do jednej pani. Prepáčte, povedala no bolo vidno jej zvláštne prekvapenie, keď ma uvidela. Prihovorila sa mi, či je správne na výberovom konaní na miesto asistentky, aby zakryla svoje prekvapenie. Prikývol som a vyšiel som von. Po chvíli som sa vrátil a sedela tam už len ona, chvalabohu pomyslel som si, čochvíľa sa toto divadlo skončí. V tom sa otvorili dvere a môj kamarát mi oznámil, že musí súrne odísť, ale že už je tu len jedna posledná a že ten pohovor s ňou musím urobiť sám. Povedal som jej, že nech chvíľu počká, že ju o chvíľu zavolám. Vošla, predstavila sa a začala odpovedať na moje otázky ohľadom skúseností, kde pred tým robila, prečo chce toto miesto. Díval som sa na ňu, vedel som, že som ju v živote nevidel, ale ten jej hlas. Jej hlas mi pripomínal niekoho koho poznám, niekoho s kým som sa už rozprával, len som si stále nevedel spomenúť, kde ... Kde a odkiaľ poznám ten hlas ??? Príjemne sa mi s ňou rozprávalo, náš dialóg bol nenútený, na všetky moje zvedavé otázky viac či menej odpovedala. Smiala sa, ale stále som si nevedel jej hlas spojiť s čím vlastne ? Privrel som oči, ten hlas ... odkiaľ ho poznám a zrazu sa zasmiala a počul som už len: ... tak to máte pravdu počasie je tá najlepšia téma na rozhovor, keď sa už všetky témy vyčerpali, lebo o počasí sa dá rozprávať donekonečna. Naše pohľady sa stretli. V tom momente som to vedel, bola to šedá myška z AM.